martes, 24 de marzo de 2015

Chistes de paraguayitos

MILANESA

La profesora pregunta: “Mba’épa pekarúkuri pende rógape”.

Los mitä’i gritan: “¡Milanesa!”, menos Kalo’i que dice: “Cocido”. Al escucharlo la maestra, sorprendida, le dice: “Anichéne. Mba’éichapiko rekarúta kojói”.

Kalo’i insiste: “Oréngo ógape rorambosa, rokaru ha ro-cená kojointevoi”. Todos se burlan de él. Incluso, en el recreo sus compañeritos le ponen de marcante “kojói”.

Luego de salir de la escuela, camina hasta su casa, donde al llegar -con voz enojada- le dice al papá: “Che ndahamo’ävéima mbo’ehaópe” y le cuenta al papá todo lo que le ocurrió en la escuela.

El papá le dice: “Ajépa nde tavy, che ra’y. Umi ne irü niko ijapu. Mba’e milanesa katu piko ho’úta. Ha’ekuéra niko he’ínte ho’uha milanesa. Nde niko reikuaa porä ñandeichaiténte ha’ekuéra kojóinte avei ho’uha, ára ha ára”.

El papá palmotea y anima a su hijo diciéndole: “Ko’ërö aháta añe’ë ne mbo’ehára ndive. Ajeruréta chupe oporandujey haĝua peëme mba’épa pekaru, ha áĝa oporandúvo,  nde eréta avei re’uha milanesa”.

Al otro día, tal cual le dijo a Kalo’i, el papá fue y habló con la maestra. En fín, los alumnos entraron a la clase y luego la profesora les volvió a preguntar: “Mba’épa pekarúkuri pende rógape”. A su turno Kalo’i dice también: “¡Milanesa!”. Sobre la marcha la maestra le pregunta a Kalo’i: “Ha… mboýpiko re’u”.


Y Kalo’i, inocentemente, responde: “Dos jarro, prosesora”.


HOLA NDE


Pregunta: ¿Qué le dice el paraguayito al holandés?

Respuesta: Le dice hola nde…


ESPÍRITU SANTO


Peteî karia’y akóinte hekopotîva, peteî ára ojogua imba’yrumýirâ ha oho heseve tupâópe ha oĝuahêvo upépe omoingévoi imba’yrumýi tupâo ryepýpe, okê tuichavéva rupi.

Ohechávo upéva, pa’i he’i pe karia’ýpe: “Ma’erâiko remoinge ne mba’yrumýi ko’ápe” ha karia’y ombohovái chupe: “Ani haĝua ojegueraha chehegui. Mba’épa oikova’erâ chehegui oñemondasapy’árô chehegui, ko ipyahuetéva”.

Pa’i osê he’i karia’ýpe: “Enohê okápe ha Espíritu Santo oñangarekóta hese”. Karia’ymi ojeroviágui pa’i ñe’êre ohohê okápe imba’yrumýi.

Upéingo oñepyrû ñembo’eguasu ha ojovasávo, karia’y osê he’i: “Padre, Hijo, amén”.

Iñirû oîva ijykére oparandu chupe: “Mba’éreiko nde’eréi Espiritu Santo”.

Karia’y osê he’i hapichápe: “Espíritu Santo niko oime oñangarekohína che mba’yrumýire”


PERURIMA – ES UN VARÓN


Perurima ohayhu aréma karai rey rajýpe ha ndaikatúi oî hendive, upévare Perurima he’ívajepi: “Áaaĝanteko ajava’erâ la princesare”. Jaikuaaháicha Perurima niko imboriahu.

Ohasa umi ára ha oĝuahê Perurima apysápe la princesa omendahague peteî iviruhetávare, ombohyeguasúva pe mitâkuña porâitépe.

Itajýra imembypotaitévo, karai rey oñepyrûkuri oheka peteî partéra. Ha’etépe, Perurima osê he’i ijupe: “Kóva ha’éma. Che aikóta parterarô”.

Ambue ára ko’ême mitâ Perurima -oñemondekuñáva- oĝuahêmakatu karai rey rógape ha he’i: “Yo soy la partera”.

Karai rey ohendúvo upéva, pya’eporâma ogueraha chupe itajýra la princesa kotýpe. Ohejámakatuparterape itajýra ndive, ha ha’ékatu osê okápe oha’ârô.

Peru ohechávo mitâkuña porâite, ojupi hi’ári ha he’i: “Aretéma niko ajejokókuri. Ko’áĝa chehaitéma”. La princesa oñandúvo partera arrieroha, oñepyrû osapukái vaipa karai reype: “¡Papá, papá… es un varón”.

Karai rey katu oimo’âgui kuimba’eha pe mitâ heñóiva osê okápe ha ayvúpe osapukái opavavépe: “¡Nació un varón!, ¡Nació un varón!”.


KAMBUCHI MOROTÎ


Kachíke osêsapy’a ka’aguýgui ha ojuhu peteî táva tuichaitereíva, hetaitereihápe kuimba’e ha kuña, hekoambuéva chugui. Oguataguatávo upérupi ipopa’âma hese mokôi parapara’i, he’íva chupe: “¡Libreta de Baja!”. Kachíke he’i chupekuéra: “Ndarekói”.

Upe pyhareve, upéguintema ojeraháma chupe cuartelpe. Oĝuahêvo upépe, peteî huvicha ohenóima chupe: “Soldado, eju ko’ápe ha eitykua chéve terere”.

Ohendúvo upéva, Soldado  Kachíke oma’ê ápe ha pépe, ha ndohecháigui ykua, oporandu huvichápe: “Moôpa oî y, mi coandante”.

Huvicha ohechaukávo peteî koty, ombohovái chupe: “Amo rejuhúta, che ra’y”. Kachíke oho, omaña ápe ha pépe, ha ojuhúsapy’a peteî kambuchi morotî. Kachíke vy’apópe he’i ijupe: “Kóva ha’e” ha oñepyrûmakatu omboterere huvichápe.

Peichaháguinte opa y Kachíkegui ha oho omombe’u huvichápe ha he’i chupe: “Mi coandánte, opáma y ñane kambuchi morotîme”. Huvicha osê he’i chupe: “Mba’éicha ñane kambuchi morotî katu piko, che ra’y”, ha Kachíke ojere ha ohechauka huvichápe aipo kambuchi morotî.

Ohechávo huvicha mba’épa aipo kambuchi morotî, ipy’ajerepa ha he’i Kachíkepe: “Nde tavýcho, kóva niko ndaha’ei kambuchi, kóva niko jakakaha”.


PUKARÂ – ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI