miércoles, 26 de noviembre de 2014

Guarani´eteme chera´a..

Kóva oiko peteï aty sanacion-guápe. 
He’i pe Pastor omotenondéva pe aty: 
- Pepoko pene mba’asýre.
Peteï opoko iñakäre, ambue opoko hetymáre ha upéicha ojapojoaite umi tapicha ijatýva. 
Peichahágui Pastor omaña hugua gotyo ha ohecha upépe peteï tuja’i opokóva henondére. 
Upéva ohechávo Pastor osë he’i: 
- Chéngo ajapo sanación, ndajapói resurrección


Peteî ĝuaiĝui oho pohânohára rendápe ha omombe’u chupe opynoitereiha. 
- Áĝa katu ndahyapúi ha nainéi, he’i pohânohárape; 
Ha upéi ĝuaiĝui ombojoapy: 
- Ko’áĝavoi hetáma apoi ha nde nereñandúi.
Pohânohára ojesareko porâ ĝuaiĝui tî ha apysáre, upéi oguapy ha ohai kuatiáre umi pohâ réra ojogua ha ho’uva’erâ. 
Ĝuaiĝui ohojey hógape ha ojapopaite pe karai pohânohára ojerureva’ekue chupe.
Peteî pyhareve, voi porâ, ĝuaiĝui ojupi mba’yrumýime ha ou pohânohára rendápe ha he’i chupe: 
- Mba’épiko che karai, pe he’uka chéve. Ko’áĝa niko apyno ha inero.
Pohânohára ombohovái chupe: 
- Néi, ñamongueráma sinusitis, áĝa ñamba’apóta apysáre
(Nimbora’e ĝuaiĝui nohetûi ha nohenduporâveimavoi oikóvo).


Peteî mitâ’ípe isy he’i: 
- Eipyhy pe ajaka ha tereho ejogua ñandéve ipokue térâ iñakângue, locro-râ. Mitâ’i oho ñemuháme ha he’i: 
- Aipota ipokue térâ iñakângue, locro-râ. 
Ñemuha jára niko español ha he’i mitâ’ípe: 
- Yo no hablo Guarani, háblame en Castellano
Mitâ’íngo jepémo ojejopy, ndopytái tapykuépe ha he’i: 
- Señor, usted no tiene pié ni cabeza. 
Ohendúvo péva, karai ipochyeterei ha he’i mitâ’ípe: 
- Niño, estás loco.. ha mitâ’i osê ombohovái chupe: 
- Si señor, para locro

Peteî oka’úva oguapýhina ha peichahágui ohasa henonde rupi peteî kuñakarai imembykuña reheve. 
Oka’úva omaña porâ pe mitâkuñáre ha upéi he’i:
- Kuñakarai, ivaietéiko ne membykuña.
Kuñakarai ombohovái chupe: 
- La belleza la tiene por dentro, señor. Upéva ohendúvo, oka’úva he’i kuñakaraípe: 
- Eipiróna upéicharô.



Villétape oiko peteî aty ndetuichapajepéva. Upépe oñeporandu opavavépe mba’épa pe mba’e tuichavéva ko mundope.
Opavavénte okirirîjoaite ha oñepy’amongetáhína. Oî ombotýva hesa, omañáva yvate, ambuévakatu yvýre. Hovasyjoa hikuái.
Ohasa rire peteî aravo niko, peteî opu’â ha he’i: 

- Pe tuichavéva niko Ñandejára. Ambuéva ombohovái: 
- Pe tuichavéva niko che sy”. 
Upéi peteî opu’â ha he’i: 
- Tuichavejeýva ñande sy ha Ñandejáragui niko ñande familla.



Péicha oî hikuái, upéingo mitâ Catalino ohupi ipo ha osê he’i: “Nahániri, pejavypaitevoi. Pe mba’e tuichavéva ko múndope niko, múndo fórro”. Upéva ohendúvo hikuái, opavavete oporanduCatalinope: “Mba’érepa ere”.
Catalino osê ombohovái chupekuéra: “Porque upévape oñembohyru”.