viernes, 27 de septiembre de 2013

Paraguayito Hovatavy hina

Ruso, Yanqui y Paraguayito

Un ruso, un yanki  y el paraguayito juegan “quien es el más guapo y el que más lejos puede llegar”.
El ruso empieza y dice: “Yo con un cohete, voy y vuelvo, en un día, a la luna”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.
A su turno el yanki replica: “Eso no es nada. Yo puedo ir a Jupiter y vuelvo en dos días”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.
El paraguayito les dice: “Peë pejéva niko vyrorei. Chéngo ajapota pe tuichavéva, pe ijojaha’ÿva… aháta ajere pe kuarahýre ha ajujey pya’e porä”.
Todos quedan sorprendidos, anonadados, hasta que reaccionan y le dicen al paraguayito: “Eso es imposible. Nadie puede hacer eso. Científicamente es improbable…”
El paraguayito, siempre rova’äta, les dice: “Ajépa pendetavy peë gringo. Chéngo ndahamo’äi chupe arakue, chéngo aháta chupe pyharekue”.


ESPIRITU SANTO

Peteî karia’y akóinte hekopotîva, peteî ára ojogua imba’yrumýirâ ha oho heseve tupâópe ha oĝuahêvo upépe omoingévoi imba’yrumýi tupâo ryepýpe, okê tuichavéva rupi.
Ohechávo upéva, pa’i he’i pe karia’ýpe: “Ma’erâiko remoinge ne mba’yrumýi ko’ápe” ha karia’y ombohovái chupe: “Ani haĝua ojegueraha chehegui. Mba’épa oikova’erâ chehegui oñemondasapy’árô chehegui, ko ipyahuetéva”.
Pa’i osê he’i karia’ýpe: “Enohê okápe ha Espíritu Santo oñangarekóta hese”. Karia’ymi ojeroviágui pa’i ñe’êre ohohê okápe imba’yrumýi.
Upéingo oñepyrû ñembo’eguasu ha ojovasávo, karia’y osê he’i: “Padre, Hijo, amén”.
Iñirû oîva ijykére oparandu chupe: “Mba’éreiko nde’eréi Espiritu Santo”. 
Karia’y osê he’i hapichápe: “Espíritu Santo niko oime oñangarekohína che mba’yrumýire”

GÛAIGÛI 

Peteî ĝuaiĝui oho pohânohára rendápe ha omombe’u chupe opynoitereiha. “Áĝa katu ndahyapúi ha nainéi”, he’i pohânohárape; ha upéi ĝuaiĝui ombojoapy: “Ko’áĝavoi hetáma apoi ha nde nereñandúi”.
Pohânohára ojesareko porâ ĝuaiĝui tî ha apysáre, upéi oguapy ha ohai kuatiáre umi pohâ réra ojogua ha ho’uva’erâ. Ĝuaiĝui ohojey hógape ha ojapopaite pe karai pohânohára ojerureva’ekue chupe.
Peteî pyhareve, voi porâ, ĝuaiĝui ojupi mba’yrumýime ha ou pohânohára rendápe ha he’i chupe: “Mba’épiko che karai, pe he’uka chéve. Ko’áĝa niko apyno ha inero”.
Pohânohára ombohovái chupe: “Néi, ñamongueráma sinusitis, áĝa ñamba’apóta apysáre”
(Nimbora’e ĝuaiĝui nohetûi ha nohenduporâveimavoi oikóvo).

LÓCRO

Peteî mitâ’ípe isy he’i: “Eipyhy pe ajaka ha tereho ejogua ñandéve ipokue térâ iñakângue, locro-râ”. Mitâ’i oho ñemuháme ha he’i: “Aipota ipokue térâ iñakângue, locro-râ”. Ñemuha jára niko español ha he’i mitâ’ípe: “Yo no hablo Guarani, háblame en Castellano”.
Mitâ’íngo jepémo ojejopy, ndopytái tapykuépe ha he’i: “Señor, usted no tiene pié ni cabeza”. Ohendúvo péva, karai ipochyeterei ha he’i mitâ’ípe: “Niño, estás loco”, ha mitâ’i osê ombohovái chupe: “Si señor, para locro”.

EIPIRÓNA

Peteî oka’úva oguapýhina ha peichahágui ohasa henonde rupi peteî kuñakarai imembykuña reheve. Oka’úva omaña porâ pe mitâkuñáre ha upéi he’i: “Kuñakarai, ivaietéiko ne membykuña”.

Kuñakarai ombohovái chupe: “La belleza la tiene por dentro, señor”. Upéva ohendúvo, oka’úva he’i kuñakaraípe: “Eipiróna upéicharô”.

martes, 6 de noviembre de 2012

Ñe´enga: frases del paraguayito

Pyharé jeýtamapiko?, he´í la hembireko katîva 
Plata ombyatýva, ha gargara ojapóva, katuete omoko mantevaérâ michimi. 
Nde arriero karapé ñati´u silleta 
Ivaí la cuadro he´i kururú omañaramo espejo pe 
Pombero ha pa´í contribución nunca ndojehechái. 
Mba´e jajapota, he´i empleado pyahu 
Algo es algo; he´i mosquito okuarurô marpe. 

Campana ybyra ha mboriahu plaguéo avave no hendui.

Esto es lo que me revienta he´í kururú o´hechâro aplanadora.

Algo es algo he´i hilote oñepyndyivaekue

Rubio ha burro ra`y michí'ajante ijagrasiado.

Nantendeveima la oikova ko´ape, he´i la vuelto aheno ho´upava´ekue.

Oi upéva aveí, he'í ichiko hetáva.

Cada uno con su gusto, he´í kuré jurure okambuva´ekue.

Peicha peêtamande he'í la ipycheque oñencuadraramo

La argel nda hi orai, he´i la pa´í oñearmarô misahape.

miércoles, 24 de octubre de 2012

Cachique guaranieteme


Kachíke oha’ahína partído, ka’arupytu.
Upéingo iñipytüetenungáma ha mba’evéma ndojehechavéi. Peichaháguinte Kachíke oho heseve ha osapukái “pejeíke che rapégui”, ha ohupytývo, hatäiterei oinupä pe pelóta ha Kachíke omopëmi ipy.
Nimbora’e pelóta osëkuri okápe ha hendaguépe Kachíke opyvoíkuri peteï ita guasu. Iñirünguéra niko ohupi hikuái Kachíkepe ijyva ári ha ogueraha chupe hógape.
Kachíke niko hasërängue, opuka omanóta. Peteïva oporandu chupe:
-          Mba’érepiko repuka, nerasërängue.
-          Chéngo amopë che pýnte”, ombohovái chupe Kachíke.
-          Ha mba’e upéva piko”, he’ijey chupe hapicha.
Kachíke osë he’i chupe:
-          Nderehechaséipiko mba’éichapa oiméne hasëhína upe o-cabecea-va’ekue. Ha... upévako pe chembopukávahina”.



Peteï ára Kachíke, oikóva Kuruguatýpe, he’i:
-          Che ndaikuaai ko’ág̃a peve Ciudad del Este, upévare asëta ha aha aikuaami hag̃ua, ha upehague ko’ëme Kachíke osësapy’a ka’aguýgui.
Ha’éngo ndoikuaáiva ko Paraguáy, imitä guive ha ikaraipa peve niko ka’aguýpentevoi oiko. Nosëivavoi upégui. Upévare avei moköi hapicha osëmava’ekue ka’aguýgui ohekombo’e chupe ha omombe’u chupe mba’épa ojapova’erä.
Omombe’u chupe ojupiva’eräha Rysa-pe, ohepyme’ëva’eräha ipasaje hamba’e...
Osë javete tapehüme og̃uahë avei mba’yrumỹi Rysa-pegua. Kachíke -ikate asýva, icorbata’ipáva- ojupi, ohepyme’ë ipasaje ha oguapy mba’yru mboguatahára ykete. Upéingo, Kachíke omañéjepi mba’yru mboguatahára omomỹi jave pe palanca de cambio.
Ha’é’angango ndoikuaaivavoi mba’épa upe mba’e ha ojepy’ap ñepyrü.
Are oho rire, mba’yrumỹi opyta ha mba’yru mboguatahára oipe’a okë ha he’i:
-          Kuñakarai ha karaikuéra ko’ápe japytu’úta 15 minutos ha upéi jahajeýta,  ha oguejypaite hikuái.
Upéingo ojupipajey mba’yrumỹime ha ipahaítépe ojupi pe mba’yru mboguatahára ha ha’e oguapývo ndojuhuvéisapy’a ipalanca de cambio. Oheka oparupiete, ijapykaguýpe jepeve ha ndojuhúi mamove. Upémarö Kachíke oporandu chupe:
-          Mba’éiko okañy ndehegui, karai ha tapicha ombohovái chupe:
-          che palanca de cambio.
Kachíke ojaivy, ohupi ipópe upe palanca de cambio ha’e onohë ha oñongatuva’ekue ha he’i mba’yru mboguatahárape:
-          Kóvapiko. Ku uje’ietéma renohëseva’ekuépiko. Na’ápe che anohëma ndéve



Mba’yru mboguatahára omoïjey hendag̃uáme ipalanca de cambio ha mba’yrumỹi oku’ejey.
Kachíke ohómakatu Ciudad del Este-pe.
Mbeguakatúpe mitä Rysa henyhë ohóvo. Nahembyvéima apyka ojeguapy hag̃ua. Peichahágui ojupi peteï kuña hyeguasúva ha Kachíke opu’ävoi ome’ë chupe ijapyka.
Kachíke omaña ha ojuhu opavave oñembo’ýva niko ojejoko peteï yvyrapukúre. Upémarö ha’e avei oñemoï ijykerekuéra ha ojejoko upe yvyráre.
Mbeguekatúpe inandijey upe mba’yrumỹi ha oïma avei heta apyka inandíva ojeguapy hag̃ua, ha’e... Kachíke katu ndoguapýi . Hatängo ojejoko yvyrapukúre.
Mba’yru mboguatahára ojepy’apýma hese ha osë he’i chupe:
-          Kachíke, eguapýna, anivéna nekane’örei… ha Kachíke tovasýre ombohovái chupe:
-          E’a, ha che aguapýropiko máva ojokovéta ko yvyrapuku.



Kachikekuéra ou Paraguaýpe ha oho hikuái ohecha aipo partido, Olimpia ha Cerro Porteño oha’äva.
Ha’ekuéra niko ndoikuaaivavoi upe mba’e hérava fútbol, jepémo upéicha, hesahojoa omaña mba’éichapa heta tapicha ikü okápe, itavývaicha, omuña hikuái pe mba’e’apu’a. Opa rire ohendu hikuái peteï he’íva:
-          Olimpia ganó dos a cero... Ojevývo hekohápe, ha’ekuéra he’i hikuái:
-          Ko’ëro, ñande avei jajapomíta upe jahechava’ekue, jahechápa mba’e ñañandu.
Ko’ëmbamívo oñepyrüma oha’ä hikuái. Ohoreíngo heseve hikuái. Ohasa rire moköi aravo, peteïva -noha’äiva, oïva okápe- osapukái chupekuéra:
-          Pepytu’umína ha peju perambosa… ha osë peteï Kachíke ombovái chupe:
-          Ndaikatúi, cero a cero gueterei.. ha otu’u ojuehe, omuña ipy’aropúvaicha pe mba’e’apu’a.
Asajetévo, osëjeyma peteïva osapukai chupekuéra:
-          Pepytu’umína ha peju pekaru.. ha osëjeýma peteï Kachíke he’i:
-          Ndaikatúi, cero a cero gueterei.. ha ombovu hikuái kamisa lómo mba’e’apu’a rapykuéri.
Iñipytü javete niko peteïva osapukáijeýma chupekuéra:
-          Pepytu’umína ha peju pe’u kojói mbejúre.. ha peteï Kachíke otyryrýva mba’e’apu’a rapykuéri, iküsëmbáva ha hesajerepámava, he’ijey:
-          Ndaikatúi, cero a cero gueterei.
Upémarö, tapicha oïva okápe, pochy reheve, osapukái chupekuéra:
-          Mba’éichapiko cero a cero-ta, ko ko’ëti guive peha’ävapeína.
Ha osë Kachíke Santacruz ombohovái chupe:
-          Ha’e... mba’éichapiko reipota romoinge upe gol, ndaore arcoi ningo.