miércoles, 25 de julio de 2012

Frases Paraguayos en guaraní (traducidos)


- Ikyrave jagua monda jurúgui - Está más gordo que boca de perro ladrón

- Mbokaja ha mboriahúrenteko aratiri ho'áva - Sólo por el cocotero y el pobre caen rayos 

- Pombéro, kachivéo, ha kuña ndahapykuere jekuaávai - El pombero, la canoa y la mujer no dejan rastros visibles 

- Omanóta ijuru rupi, piráicha - Morirá por la boca, como un pez

- Ikarẽmba, sevo'i rapéicha - Está lleno de curvas, como camino de lombriz


- Mbykyve kure pyvoígui - Más corto que patada de cerdo


- Mbarakáicha iku'a po'i - Tiene cintura pequeña como guitarra


- Mborayhu ha kuarahy ñañandu'ỹre ñande rapy - El amor y el sol nos queman sin darnos cuenta

- Naopamba'éi ja'éva añetegua, ha naopamba'éi ja'úva he - No todo lo que decimos es cierto, ni todo lo que comemos es rico


- Kururúicha hopepi ruru - Como el sapo tiene los párpados hinchados


- Ho'ysãve pinguíno revígui - Está más frío que culo de pingüino


- Yvytu poniente ha viuda noñearma reíriva - El viento del oeste y la viuda no suelen prepararse en vano

sábado, 30 de junio de 2012

Piropos re-pesados


- ¿Te importa si compartimos el taxi hacia mi casa?

- ¿Te estudio o te trabajo?

- ¿Como te sientes al ser la chica mas bonita de esta habitación?

- Bonita blusa, ¿puedo hablarte sin ella?

- Mamografias gratis, aquí sus mamografias gratis!

- A la chica de la fotocopiadora: - Reproduciendo ¿eh?... ¿puedo ayudar?

- Mañana me meto en un convento para ser cura... ¿Me ayudas a disfrutar la última noche?

- Mañana... ¿te despierto con el codo o con el teléfono?

- Quien fuera radiocassette para tocarla por lo dos lados

- ¿Buscas el tocador? ¡Pues ese soy yo!

miércoles, 9 de mayo de 2012

Cachique guaranieteme...

Moköi kachíke oïhina y rembe’ýpe. 
Peteïva omoingue ipy ysyrýpe ha ambuéva katu omoingue ipo. 
Peteï karai omañáva hesekuéra oporandu moköivépe: 
- Mba’éiko pejapopeína
Peteï kachíke ombohovái chupe kóicha: 
- Ro-pesca-hína... Pe karai he’ijey chupekuéra: 
- Ha... mba’éichapiko pe-pescá-ta péicha. 
Upémarö, ambue kachíke omyesakä chupe: 
- Ha... chéngo che py sevo’i ha ha’ékatu ipo pinda.

Kachíke niko oho Buenos Aires-pe omba’apóvo. Ohasa umi ára ha ohaíjepi ipehënguekuérape. 
Peteï ára og̃uahë isýpe peteï kuatiañe’ë ha ipype Kachíke omombe’u isymíme oikohague chugui Emperador, Buenos Aires-pe. 
Tuicha vy’ángo oiko hógape. Sapy’aite g̃uarä oparupietéma ojekuaa upe mba’e guasuete.
Are rire, peteï ko’ëme, Kachíke og̃uahësapy’a hógape. Osëngo opavavéva ohug̃uatï chupe. Ovy’ajoaiténgo umi ipehënguekuéra. Ohecharamóvo chupe ha opavave iñirü ojapo hikuái chupe opaichagua vy’aguasu: purahéi, jeroky, káso hamba’e. 
Péicha avei oiko karu guasu ha oñemboy’u guari tuichaháicha.
Peichahápengo peteïva oporandu chupe: 
- Mba’eichakuépiko oikókuri ndehegui Emperador.. ha Kachíke ombohovái: 
- Ha peteï ára niko ajuhu che mba’apo pyahurä ha upépe aikévo niko che patrón pyahu he’i chéve: ndehegui oikóta emperador ko ára guive. Péichante... 
Osëjey peteï hapicha he’i chupe: 
- Ajépa ndepo’áite. Ha’e... oiko rire ndehegui Emperador piko mba’e rejapo? 
Kachíke osë upépe he’i chupekuéra: 
- Ha mba’épiko reipota ajapo... ambohyru péra, ko’ë guive pyhare peve.


Peteï ára Kachíke he’i: 
- Ko’ërö guive aháta mbo’ehaópe, añemoarandu. 
Upémarö, umi mitämimi oikémava mbo’ehaópe he’i hikuái chupe: 
- Kachíke, aníke nderesarái, reguerahava’eräha mba’e re’u hag̃ua recreo-pe.
Ambue ára ko’ëme Kachíke ohómakatu mbo’ehaópe ha ogueraha hendive hembirekópe. Mbo’ehára oporandu chupe ma’eräpa ogueru hembirekópe. 
Kachíke ombohovái chupe kóicha: 
- Ha’u hag̃ua recreo-pe


Kachíke niko ivare’a korócho oúvo ha sa’i ipirapire. Upéingo, pe ivare’ave jave, ojuhúsapy’a hapépe peteï ñemuha, ojehepyme’ëhápe ryguasu ka’ë.
Kachíkengo hesajere ha hendysyrypa omañávo umi ryguasu ka’ë ojere’asývahína, ojehesy aja. Pya’éko, py’a kororöre, Kachíke oñemboja ha oporandúma ñemuha járape mboýpa hepy umi ryguasu ka’ë. Ñemuha jára he’i chupe: 
- 20.000.
Ohendúvo péva, Kachíke he’i chupe: 
- Chéngo areko 10.000 mante. 
Upépe ñemuha jára he’i Kachíkepe: 
- Oïma. Ame’ëta ndéve haguére... 
Péva ohendúvo Kachíke he’i: 
- Mba’éichapiko ha’úta hague reheve?


Kachíke oike korapy ahénope, ojupi naränja rakäre ha oipo’o hi’a. 
Upéi ijára ohecha chupe ha he’i: 
- Eguejy chéve upégui. 
Upéi, oguejy rire yvýpe, karai oporandu chupe: 
- Mávaiko nde.
Kachíke he’i: 
- E’a... ndachekuaavéimapiko? Chéngo pe anguete aime’akue amo yvate!