lunes, 27 de junio de 2011

Pea ha´e Paraguaipe...

Estaba el Argentino, un brasilero y un paraguayito participando de un concurso de penes.
Primero pasa el kurepí:
- Veremos si superan esto! Visteee!! y saca su asunto de 28cm de largo, prolongado aplauso y ovación del público!!
En Segundo lugar pasa el rapai diciendo sobradamente:
- É o mais grande do mundo! lo saca y mide 35cm de largo. Gritos y ovación total del público.
Por último pasa el paraguayito, pensando que hacer, ohecha peteí kururú ha ojagarra oipeté ybyre ha osapukai:
- PEA CHE KYPE RAMO HINA!!

OGUATA VAIVA

Mokoi tapichâ ohechá petei arrierope ogüatávaipá ohovo, hetyma jokí ha hovâ va´ípa hina, upero katu he´i petei ambuepe:
-          Péa iku´árasy icolumna hina katueté..  ha ambué katú he´i:
-          Noo, pea ko imba´asy iñakame…
Ha peicha noñontendei hikuai. Upemarö o pará 100 mil Guaranies ojasertávape.. Oporandú la kara´ípe upero:
- Mbaepa kara´i ojehú ndeve, ape che irû he´i nde rasyha nde columnape ha che katu nde mba´asyha nde akâme, mavapa ojasertá?..
Upero osê he´í karai:
-          Mbohapyveva jajavy, cheko aimo´a apynota ra´é ha achirîpaite…

 PERURIMA

Oguapýndajeko mbohapy pa’i pete asaje okaru hag̃ua, tuicha so’o ka’ë henondepekuéra. Upeichahágui ohechasapy’a Perurimáme oúrö ha he’i ojupe:
-          Ñahenoimína Perúpe okaruhag̃uáicha gua’u ñanendive ha ñañembohorymi hese.
Hi’ag̃uimávo Perurima he´i chupe peteï pa’i:
-          Peru, ejúpy oremoirü, jakaru oñondive.
Oja Peru ha oguapýmavoi, ojesareko ha ohecha mbohapýnte oï so’o ka’ë.
Osë he’i pa’i Leu:
-          Jajovasákatu ha jakaru... Opu’ä Pa’i Tivu ha he’i:
-          Túva Guasu rérape… ha oguapývo ipojáima so’óre ha ho’upaitémavoi.
Upéi opu’ä pa’i Laku ha he’i: “Ha Ta’ýra rérape”, ha oguapývo ipojáima so’óre ha ho’upaitémavoi.
Ohechámarö ivaíta, Perurima opu’ä ha ipojáivo pa’i Leu so’óre he’i: “Og̃uahë mboyve espíritu santo ta’úkatu che kóva”, he’ívo péicha opu’ä oho pa’i Leu so’o reheve.

Politikorä

Peteï kuñakarai niko mbohapyvoi imemby. Peteï ára, oñemongeta hendive peteï karaÍ, oporandúva kuñakaraimíme: mba’épa oikóta imembykuéragui okakuaapávo.
Kuñakarai, ohechaukávo imemby tuichavéva, he’i:
-          Kóvagui oimeva’erä oikóta futbolista mba’e.
-          Anichéne. Mba’érepa ere… he’i chupe upe karai.
Kuñakarai ombohovái chupe:
-          ha’éngo opay guive oke peve oiko pelota rapykuéri...
Ohendúvo upe mba’e, karai oporandujey:
-          Ha amóva, mbyteréva, pévagüi piko mba’e oikóta.
Kuñakarai omañávo imemby mbyterére he’i:
-          Ha’e... pévagui oimeva’erä oikóta músico mba’e.
-          Anichéne. Ha... mba’érepiko ere.. he’i chupe upe karai.
Kuñakarai ombohovái chupe:
-          Ha’éngo opay guive oke peve oiko opurahéi ha ombopu imbaraka’i.
Ohendupávo upe mba’e, karai oporandujey:
-          Ha amóva, pe ipahaguéva, pévagüi piko mba’e oikóta.
Kuñakarai omañávo imemby’i pahaguére he’i:
-          Ha’e... pévagui oimeva’erä oikóta político mba’e”.
-          Anichéne. Ha... mba’éreiko ere, he’i chupe upe karai.
Kuñakarai ombohovái chupe:
-          Ha’e... pévango rehupívo úpa... okakáma nderehe.

PANCHO

Petëi lorito o´hasa pyharevekué jepi, ha o violá ivecino lorita, oikova ambué ogape.
Panchita jara ohechajepi chupé, upevare ojagarrasei o hagüe´o paité hagüa.
Peteí arape oiké jeyma pancho mbegüekatu hina.
Upeicha hagüi karai vecino oñekaramama hesë.
O´hagüeóvo hina pancho oñepyrü opuka... hëta vo´iopuká.
Ha karai oporandú chupé:
- Mbaere pikorepuka pancho, ko nde përotava hina!
He´i chupe pancho:
- ha ndajapoivako opivo